Vďaka ti Bože za dcéru

Autor: Ivan Marfoldi | 8.4.2014 o 8:33 | Karma článku: 13,89 | Prečítané:  1512x

Moja dcéra to je iskra v očiach mojej manželky, keď mi s rumencom v tvári povedala snáď najkrajšiu vetu v živote – drahučký som tehotná. Moja dcéra, to je tiež guľaté bruško, ktoré som často večer hodiny hladkal a veril, že sa o pár týždňov a dní snáď vráti na pôvodné miesto.   Moja dcéra to sú prebdené noci, keď som s obavou pokúšal sa pochopiť, či  dokážem bábike obliecť svetrík, či učesať umelé vlasy, či skutočný vrkôčik upliecť a lienkou s bielymi bodkami ukončiť.

Moja dcéra je dar.

Sú to zovreté pästičky lietajúce okolo bielych dupačiek, keď som sa nahol nad postieľku v domnení že som ju už uspal, je to vôňa detského olejčeka značky Aviril a stekajúca kvapka mliečka utopená pod bielym golierikom.

Moja dcéra, to je záložka v biblii s nadpisom: Ľúbim ťa a budem na teba mislieť ( tá hrúbka je milým dôkazom prevahy citov nad intelektom 6 ročného dievčatka).

Plánoval som, ako sa budeme hrať, kam ju povediem, čo ju všetko naučím a hľa – ja sám som sa stal žiakom v škole otcovstva. Niet takého učiteľa, takej knihy, ani videa, ktoré by lepšie naučilo otca stať sa oteckom, ako jedno maličké, voňavé aj uplakané batoľa.

To  maličké dievčatko ma naučilo, že žiť znamená viac ako prežívať, milovať znamená viac ako si to len myslieť a môcť sa obetovať je výsostný dar, ktorý nemôžem premárniť.

Maličká Ingridka ma učila využívať čas a prostriedky v prospech skutočných a nepominuteľných hodnôt. Dnes aj ľutujem, že som to nedokázal ešte lepšie.

Moja dcéra, to je viac jednotiek v žiackej knižke ako dvojek, to je dôvera detskej dušičky v otvorenú náruč otca pri zoskoku z výšky, či pevné dôverné zovretie dvoch dlaní – maličkej horúcej  a mojej.

Neoslobodil som ju od očkovania, hoci ma o to jej očká naliehavo prosili, ale som ju potom obdaril objatím, neuchránil som ju pred pádom, ale som jej podal ruku, ani pred chorobou, len  podal horkú lyžičku na uzdravenie.

Prehrával som s ňou pexeso, človeče, UNO, scrable, selátka, bing-bong, Slovensko či svet a predsa som sa cítil víťazom. Jej víťazstvo bolo mojim dvojnásobným. Ale to ona nevedela.

Mať dcéru je veľké bohatstvo.

Mať dcéru, znamená pre mňa mať doma dve ženy. Klopať na dvere kúpeľne vo vlastnom dome, či trpezlivo čakať pred nimi. Poskladať stohy dámskej bielizne, vysávať chumáče dlhých čiernych  vlasov, sčítavať hektolitre spotrebovanej teplej vody. Cítiť sa po jej boku ako jej starší brat bez dávky sebakritiky. Je to jej úžasný vzťah s bratom, jej tisíc priateľov.

Mať dcéru, znamená pre mňa vedieť, ako sa pečie bezlepkový chlieb, či ovládať zloženie väčšiny potravín. Poznať, aká je celiakia. Sám som sa umáral otázkou prečo? ale z jej úst som ju nepočul. Viem, čo sa za myknutím plecom skrývalo, viem že žiadne  víťazstvo nie je bez boja a preto ju dnes obdivujem. Vyrovnanú, veselú a múdru.

Moja dcéra, to je dnes vstávanie o 5.20 – odvoz na stanicu, či dovoz z práce o desiatej. Je to umytý nedeľný riad, či kritika (v dobrom) môjho vkusu v obliekaní. Je to vŕtanie paliet do jej izby a upevňovanie ťažkého trámu podľa jej predstáv. Sú to dve biele  sovy na jej okne a tretia nad posteľou. Je to jej slovko ďakujem oci.

Rozmýšľam a hľadám, čo môžem pre ňu urobiť, ako byť ešte užitočný, prv, než prekročí prah domu. Sú to peniaze? Láska? Pocit istoty? Áno – aby si pamätala, ja som tvoj otec a Janka matka, ktorí ťa milujú. A na tom sa nikdy nič nezmení.

Mám slzy na krajíčku. Toľko príležitostí som premárnil a moja dcéra,  to je dnes  jej fotka v čiernom talári so spolužiačkami a jej smelý bezstarostný pohľad vpred – do budúcna.

Inga, to sú aj jej originálne darčeky, maľby a umelecké diela. Jej štýl, nápady. Aj rady. Upečený koláč v smetnom koši a kuchyňa celá od múky.  Jej orientačné schopnosti a nemčina, angličtina, taliančina v jej vnútri. Láska k deťom.

Sú to  vyfintené odchody z domu a neskoré tiché prílety. Zaľúbená SMS správa v jej mobile omylom prečítaná či  stiahnutý facebook v lište pred mojimi zvedavými očami.

Je to mladý muž na  striebornom autíčku, sú to jej nádeje, radosti a očakávania. Je to jej smiech, optimizmus i slza vtiahnutá späť.

Chvejem sa o tvoju budúcnosť ale fandím ti zo všetkých síl. Nevidíš moju starosť ale pohliadni na moju dôveru v teba.

Dnes neviem, či sa viac tešiť budem, či  aj trošku smútku v srdci mať, keď ťa raz s bielym závojom odprevadím v ústrety životu, na ktorý sme ťa doposiaľ s maminou pripravovali, ale viem, že ti chcem byť oporou aj s bielymi vlasmi na hlave a so zošúverenou kožou na dlaniach.

Ticho kľačím a moje pery šeptajú: vďaka ti Bože, ktorý prideľuješ pohlavie našim deťom, za tvoje rozhodnutie, vďaka ti Bože za dcéru.

 

S láskou tvoj ocino

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?