reklama

Ja a môj syn

Videl som ho prvý.  Myslím. Vlastne už predtým sme sa hrávali a pretláčali, ale bolo to vždy cez pokožku tretej milovanej osoby. Zrazu sa objavilo bordové temeno hlávky a potom za mohutného špľachu plodovej vody prišiel na svet - on. Cez vlhké oči som počítal pršteky a zvnútra ma oblieval šťastný prúd uvoľňujúceho sa napätia z posledných minút, hodín, mesiacov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

Ešte stále mi znie v ušiach pomalý, ťapot bosích nožičiek na studenom gumolite a neisté zastavenie sa pri mojej posteli : „oci som smädný". Čakal som tú vetu a vedel som, že bude tá istá, ale ja som ju chcel počuť a ja som ju miloval počúvať. A inokedy „ oci treba mi cikať".

Vstávanie aj niekoľkokrát v noci ma nieže rušilo, ale napĺňalo a vytváralo zvláštnu atmosféru v tichu noci, keď všetci spali a iba my dvaja sme spolu niečo robili . Tí všetci to je moja manželka a dcéra Ingrid.

Spomínam, ako som mu vymýšľal večer rozprávky, vlastne to boli neskutočne smiešne naivné príbehy o smutných hrdzavých bágroch, buldozéroch, kaproch a šťukách. Tie isté a stále dokola a - čudujem sa, stále žiadané , zaujímavé, a hlavne upokojujúce. Dnes si myslím, že snáď hlas, intonácia a rytmus bolo to, čo potreboval k zaspaniu. Možno si ho pamätal ešte z čias pobytu v kúpeľoch zvaných maternica.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Potom knižky a knižky. Vlastne stále tá istá, o kapríkoch, stromčekoch a iných strojoch a stvoreniach. Tá chvíľa, keď sme sa vyvoňaný večer čo večer opreli o stenu cez veľký vankúš, vyložil som knižku na skrčené kolená a nekonečný príbeh začal. Pre mňa to bol príbeh o atmosfére, vzťahu a radosti.

Spomínam si na dlhé zástupy vojsk z kociek chlebíčkov pri večeri vyzbrojených klobáskou a syrom, na zjedené množstvá noemových árch zvieratiek ale aj na moria polievok a kŕdle krúžiacich vtáčikov. 

Asi nikdy nezabudnem na prvé tak želané vydreté slovko „oooo-ci" a na slzy v mojich očiach. Vychádzali sme niekam z bytu a len tak čosi mi chcel ukázať. To „mama" bolo dávno prekonané a ja som právom žiarlil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potom prišla záplava otázok a otázok a otázok. Oci a toto je aké auto? A toto je prečo také modré? A toto sa ako dá urobiť? A toto kedy bude zase ? A ty si prečo zase ? A ja som začal vysvetľovať. Tie najjednoduchšie otázky sú niekedy aj tými najťažšími. Podať ich v jazyku 4 ročného chlapčeka tak, aby bola jeho túžba po poznaní uspokojená a aby som ho neklamal a poučil je niekedy ozaj zaujímavým hlavolamom každého rodiča. Vedel som, že je to nesmierne vzácny čas, napĺňania maličkej hlavičky ďalšími a ďalšími mozgovými závitmi a teraz mám šancu byť ešte múdrym a obdivovaným. A tak sme si rozumeli - ja som poučoval a vysvetľoval, on sa pýtal a pamätal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Fascinuje ma pokojná vodná hladina a on bol pri tom. Prvé hodené „žabky", ulovené beličky, aj ozajstné kapre, pozorovanie veľkých chrobákov, ulovenie bystrej jašteričky, a nekonečné kŕmenia tučných križiakov v ich hodvábnych sieťach. Ani netušili, že muchy tam nevlietajú sami a pri ich spracovávaní sú pod drobnohľadom páru modrých očiek.

Sledujeme pár sokolov hniezdiacich na našej bytovke a debatujeme koľko myší ulovia za život. Pri každom ich zapískaní sa stretnú naše pohľady. Milujeme dravosť tigrov, rýchlosť geparda, eleganciu anakondy a majestátnosť letu orla.

Láska k prírode, všetkému živému, hodnota života, túžba za prežitím, fázy života motýľa, aj tajuplný život rýb, to všetko sme spolu hľadali, spoznávali a prežívali. Keď mi podával vlastnou rukou ulovenú dlhú užovku, spoznal som, že si rozumieme. Že ma porozumel. Že som mu odovzdal odvahu, šikovnosť ale aj nevýslovnú úctu a rešpekt pred životom a slobodou zvieratiek. Dnes ich chráni a má rád.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Začali sme cyklistikou, v detskej sedačke, ešte bez prilieb. Potom niekoľko rozpuknutých lôpt, aj stratených značkových. Na úzky pásik zodratých hokejok od betónu pred činžiakmi, zašívané kolená na pohotovosti, keď mu policajt podával svoju pištoľ, aby utíšil tichý plač, tenisové slávne začiatky na mokrej antuke a celozimné poskakovanie loptičiek na zelených stoloch. Aj pod nimi, ach moje kríže.

Prvý krát ma pokoril. A nedal som mu to. Tak som si to želal. Tváril som sa, že sa hnevám, ale v duchu som mu fandil. Mal 12 rokov a začínal ma dobiehať. Vlastne kedy už má syn na otca? Kedy začne vyhrávať on ? Kedy bude viac vládať, kedy vyhrá partiu šachu? Bude to naraz? V 12 - stich, 13 - stich, od 18 - stky? Som hrdý, že prehrávam. Že už niekedy nestačím. Nie preto, že starnem, ale že on rastie. To je to, čo som si želal a k čomu som ho viedol. Napredovanie, ctižiadosť. Obdivujem a povzbudzujem. Vozím ho na hokejbal, presedím na betóne a pískam keď sa nedarí. Radím. Sme team. Doma to preberáme. Sme spolu pri tom aj po tom a pripravujeme sa na ďalší zápas. Vniesol ma do sveta NHL, F1, Moto GP a podobných skratiek.

Dnes, nacvičený podpis pridávam pod seba do žiackej knižky a karhám za zle vypočítanú rovnicu, ktorej tvárim sa že rozumiem. V duchu si premietam vysvedčenia rokov osemdesiatych a porovnávam.

Dnes, vysvetľujem funkciu spojky a s obavou o pokrivené šedé plechy Fordu si presadám na poľnej ceste na sedadlo spolujazdca.

Dnes, hĺbavo dumám, ako vryť do mladej duše správne zásady sexu, morálky, etiky a rodinného života a či nie je už neskoro.

S celým arzenálom zbraní v škatuli, navrchu s aerosoftkou typu P 228 bojujeme proti nepriateľom všetkého druhu. Ja proti nebezpečenstvám, ktoré o pár chvíľ dosadnú aj na jeho mladé rozvíjajúce sa roky. On zas proti mojej otcovskej ochrane, a bezpečiu v boji za samostatnosťou a slobodou v behu na dlhé trate zakázaného a dosiaľ nedostupného.

Snáď sa len potkne, ale nezlomí ... snáď zhreší, ale nebude hriešnikom .... snáď, keď aj prehrá, som mu ukázal ako sa postaviť znovu na štart .... snáď, keď aj dnes uteká, skoro sa vráti ... snáď ostane mojim synom a ja navždy jeho otcom.

Ivan Marfoldi

Ivan Marfoldi

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Žasnem nad veľkosťou vesmíru, krásou prírody a myšlienkou človeka ... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu